Obsah
Metabolické poruchy dojníc najčastejšie vznikajú v období pred a po otelení. Je to veľmi dôležité obdobie z hľadiska zdravotného stavu a produkcie stáda. Zdravotný stav významne ovplyvňuje tržbu z výroby a predaja mlieka.

Úvod
Krmivom prijímané živiny majú presne určenú úlohu. Rozdelenie živín na fungovanie tkanív a životných funkcií je riadený podľa stupnice dôležitosti. Táto stupnica podľa dôležitosti vyzerá nasledovne: záchov organizmu, rast plodu, rast samotného jedinca, produkcia mlieka, vytváranie zásob, pohlavný cyklus.

Chyby v kŕmení a v manažmente vyvolávajú rôzne zooveterinárne problémy. Najtypickejšie ochorenia v chove HD vo Francúzsku sú nasledovné: klinická mastitída 40%, ochorenia končatín 10%, klinické poruchy metabolizmu 9,7%, klinické poruchy plodnosti 75%. Podobná je aj situácia v Austrálií. Z 1430 vyšetrených kráv 5,5% malo klinické poruchy metabolizmu, 22% klinické poruchy plodnosti, 20% klinickú mastitídu. V Maďarsku v roku 2001 vykonávané metabolické testy poukázali na nasledovné nedostatky: 22% kráv v období prípravy na pôrod malo nevyrovnaný energetický metabolizmus, pri čerstvo otelených to už bolo 50,8%, v období rozdájania (8 – 30 dní po pôrode) 27,2%. Subklinická acidóza dosiahla mieru 59,8%, najvyššie číslo bolo zistené v období tesne po pôrode. Nedostatok bielkovín (v bachore) sa vyskytovalo hlavne pred pôrodom, ale pred pôrodom bolo zistené aj prebytok bielkovín. Najväčší prebytok bielkovín odbúravané v bachore bolo zistené u kráv na vrchole laktácie. Chyby v kŕmení vykonávané v období okolo telenia spôsobovali pokles perzistencie laktácie a oneskorenú reaktiváciu pohlavného ústrojenstva.

Obdobie státia na sucho a obdobie prípravy na pôrod
Od začiatku obdobia státia na sucho kŕmime kravy kŕmnou dávkou s väčším pomerom objemových krmív. Kŕmne dávky majú nižší obsah energie a vyšší obsah vlákniny. Táto diéta zvyšuje počet baktérií v bachore, ktoré odbúravajú vlákninu a vytvárajú metán. Nižší obsah energie v kŕmnej dávke zabezpečí zníženie objemu bachora, skrátenie a stenšenie bachorových papíl a zhoršuje sa priepustnosť bachorovej sliznice pre unikavé mastné kyseliny. V tomto období krava nemôže dostať v kŕmnej dávke viac ako 11 – 12 kg sušiny, 1000 – 1100 g bielkovín a 55 – 60 MJ NEL.
Peristaltika bachora v poslednom štádiu gravidity výrazne poklesne a najnižšiu má niekoľko hodín pred pôrodom. V tomto období je aj miera prežúvania nižšia, hlavne okolo telenia. Príjem krmiva 7 – 14 dní pred otelením sa znižuje o 10 – 30%. Výrazný pokles sme zaznamenali 5 dní pred otelením. V tomto období optimálny prísun živín (hlavne zvýšenú potrebu bielkovín) môžu zabezpečiť len koncentrovanejšie kŕmne dávky. V USA sa dosť často používajú kŕmne zmesi na obdobie prípravy na pôrod.
Skrmovanie krmív s vysokou koncentráciou škrobu počas celého obdobia státia na sucho je nevhodné z hľadiska následnej úžitkovosti kráv. Baktérie, ktoré spracujú kyselinu mliečnu, pomalšie sa prispôsobujú k zmene zloženia kŕmnej dávky. Potrvá to 3 – 4 týždne, kým dosahujú optimálnu aktivitu. Slabo vyvinutá sliznica bachora nie je schopná ešte v dostatočnej miere vstrebať prchavé mastné kyseliny, preto nahromadené kyseliny následne znižujú hodnotu pH bachora a tým sa spomaľuje vývin bachorovej mikroflóry. Mikroklky a papily potrebujú na optimálny vývin (na strávenie vyšších dávok KZ) 3 – 4 týždne. Zväčšenie dĺžky a priemeru papíl zabráni k zníženiu pH bachora rýchlejšou absorpciou unikavých mastných kyselín. Úplná adaptácia sliznice bachora potrvá 5 týždňov, najväčšie zmeny v schopnosti absorpcie a v dĺžke bachorových papíl prebiehajú v posledných dvoch týždňoch. Z toho všetkého vyplýva, že s adaptáciou mikroflóry treba začať už v období prípravy na pôrod.
Zvýšeným prísunom trávneho sena podporujeme rast objemu bachora a tým aj zvýšený príjem sušiny, môžeme tým predísť vzniku bachorových acidóz. Veľa pokusov poukazuje na súvislosť medzi obsahom vlákniny v kŕmnej dávke a prežúvaním. Prežúvanie totiž zvýši vylučovanie slín, čo má neutralizačný účinok na kyslé pH bachora. Dobre vrstvená štrukturálna vláknina v bachore je dôležitá pri frekvencií a kvalite prežúvania. Potrebné živiny v období prípravy na pôrod (na záchov, rast plodu, budovanie tkanív vemena) musíme zabezpečiť s takou kŕmnou dávkou, ktorá je založená na väčšom pomere objemových krmív (siláž dobrej kvality, trávne seno) a obsahuje koncentráty s vysokým obsahom biologicky aktívnych látok, chránený metionín, niacín, vitamín E = Vitatop HEPAR?.
Pridávaním živých kvasnicových kultúr do kŕmnej dávky podporujeme fermentáciu v bachore, prežúvanie a tým môžeme predísť bachorovej acidóze. V tomto období sa neodporúča skrmovanie lucernového sena.

Kŕmenie po pôrode
Normálna kŕmna dávka na začiatku laktácie nezabezpečuje potrebu energie na záchov a potrebu na postupne sa zvyšujúcu produkciu mlieka. Dojnica začína odbúravať vlastné tkanivá ako zdroj energie. Organizmus môže spracovať v citrátovom cykle len obmedzené množstvo mastných kyselín. Keď sa dosiahne táto hranica, tuk sa začína ukladať v pečeni, tým sťažuje jej prácu, acetylkoenzým A nevie vstúpiť do citrátového cyklu, vznikajú z neho ketolátky. Znížená glykoneogenéza spôsobuje hypoglykémiu. Krava rýchlo chudne, zníži príjem krmiva, poklesne alebo sa úplne zastaví produkcia mlieka. Pečeň pretučnených kráv má zníženú schopnosť oxidácie mastných kyselín oproti pečeni kráv s normálnou kondíciou.

K nastúpeniu normálneho pohlavného cyklu v období po otelení predchádzajú nasledovné fyziologické udalosti:
- regenerácia z otelenia
- ústup blokujúceho účinku gonadotropných hormónov
- vznik a vývin žltého telieska
- náznaky prvej ruje
Negatívna energetická bilancia má podobné následky ako hladovanie zvierat, spôsobuje zníženú fertilitu.
V technológií chovu čerstvootelených kráv je zaužívaný chov v menších skupinách (3 – 5 jedincov). Skrmovanie koncentrovaných krmív na začiatku laktácie by bolo tak výhodné, keby krava v deň telenia dostala dávku 1 kg, ktorú by sme obdeň zvýšili o kilogram. Kŕmna dávka dojnice pri takom postupe na 10. deň po otelení by už mala obsahovať 6 kg jadrovej zmesi a mali by sme ju preradiť do skupiny rozdájaných dojníc. V tomto období by mali dostať lucernové seno ad libitum na podporu bachorovej fermentácie a prežúvania.
V tomto období musíme v každom prípade vylúčiť subklinické a klinické formy acidóz (hodnota pH bachora ovplyvňuje množenie bachorovej mikroflóry). Baktérie v bachore v prípade výskytu subklinických acidóz rozkladajú vlákninu s nižšou účinnosťou. Je tiež všeobecne známe, že znížením pH bachora sa znižuje aj koncentrácia kyseliny octovej v nej, ktorá je rozhodujúca pri syntéze mliečneho tuku. Predĺžená doba trvania acidózy napomáha k vzniku zápalov paznechtovej škáry.

Začiatok laktácia ( 30 – 45 dní po otelení ) - rozdájanie
Prvá fáza laktácie je pre dojnice obdobím s negatívnou energetickou bilanciou. Zvyšuje sa príjem sušiny, ale nie v takej miere, aby dojnica vedela zabezpečiť potreby živín pre tvorbu mlieka z objemových krmív . V tomto období je produkcia mlieka nižšia o 15 – 20% od maximálnej úžitkovosti, čo predstavuje okolo 30 – 35 l / dojnica / deň. V tomto období by mala dojnica dostávať maximálne 8 kg produkčnej zmesi denne. Bilancia dusíka by mala byť mierne pozitívna (100-120). Prvôstky by bolo dobré, podľa možnosti, chovať v samostatnej skupine. Zdravá dojnica dosiahne vrchol produkcie mlieka na 8. týždeň a najneskôr vtedy by sme ju mali preradiť do skupiny vysokoprodukčných dojníc.

Kondícia produkčných dojníc je vyhovujúca v rozmedzí hodnôt 3,0 – 3,5. Je všeobecne známe, že pretučnené dojnice sú náchylnejšie na metabolické poruchy. Príjem sušiny majú znížený, po otelení rýchlejšie chudnú.

Stres spôsobený technológiou chovu a prostredím
Zmeny v metabolizme živín v období okolo telenia znamenajú neustály stres pre dojnicu. Stres je súbor vonkajších vplyvov ovplyvňujúcich vnútornú homeostázu. Popri stresových faktoroch metabolizmu a kŕmenia pôsobia na kravu aj ďalšie. Sú to hlavne teplotný stres, prehustenie zvierat, nákazlivé choroby, nedostatočne alebo nesprávne ošetrené paznechty, nevhodná klíma maštale, zlý manažment chovu (zostavovanie skupín, posuny zvierat), zlé zaobchádzanie sa so zvieratami. Stresové faktory vplývajú na zvieratá rôznymi spôsobmi. V prvom rade sa zníži príjem krmiva a prijaté krmivo nepokryje potrebu živín na základné životné funkcie (rast plodu, tvorba mlieka). Aktiváciou sympatického nervového systému sa uvoľnia stresové hormóny, ktoré antagonisticky blokujú tvorbu hormónov slúžiacich na produkciu mlieka. Viac stresových faktorov naraz aktivuje rozklad tukového tkaniva, zvýši sa obsah voľných mastných kyselín v krvi a to zoslabuje imunitný systém dojnice.

Doplnky krmiva – Vitatop HEPAR?
• Živé kultúry kvasiniek (Saccharomyces cerevisiae) kladne ovplyvňujú fermentáciu v bachore. Zvýšením fermentácie zvyšujeme príjem krmív a tiež produkciu mlieka. Dojnice kŕmené doplnkami s obsahom týchto kvasiniek majú lepšiu energetickú bilanciu a znížený je u nich aj výskyt acidóz v období okolo telenia.
• Priame skrmovanie exogénnych enzýmov polysacharidáz zvýšilo produkciu mlieka na začiatku a v strede laktácie.
• V dnešnej dobe sa čoraz viac objavujú kŕmne dávky s vyrovnaným pomerom aminokyselín. Obohatenie kŕmnych dávok chráneným metionínom a lyzínom má kladný vplyv na produkciu mlieka, na obsah bielkovín v mlieku a na ekonomiku výroby mlieka.

• Vitatop HEPAR – doplnková kŕmna zmes na výživu dojníc vyrábaná Vitafort-om Rt., Dabas, MR, sprostredkovaná v SR ZOO Divíziou s.r.o. Selice.