ZOO Divízia s.r.o. Selice

Výživa prasníc

Kŕmenie prasničiek a prasných prasníc
Úspech chovu a výkrmu ošípaných je priamo závislá od úžitkovostných parametrov základného stáda, čiže prasníc. V kŕmení prasných prasníc veľakrát prasnice prekrmujeme, čo spôsobuje nadkondíciu stáda: doba prasenia u tučných prasníc je dlhšia, životaschopnosť ciciakov je nižšia, počet mŕtvonarodených ciciakov je vyšší. Tieto prasnice sú náchylnejšie aj na zápal vemena, na zápal maternice a je aj väčšia pravdepodobnosť zaľahnutia ciciaka.
Správne konáme, ak pri kŕmení zoberieme do úvahy aj požiadavky prasníc v danom štádiu gravidity. Tieto požiadavky závisia od priemernej váhy skupiny, od štádia gravidity a od vplyvov prostredia, v ktorom sú prasnice ustajnené. Nezabúdajme pritom na skutočnosť, že na rozdiel od iných domácich zvierat /napr. pes, hovädzí dobytok/ u prasníc je strata tepla hladovaním a zimou nižšia, keďže vykazujú výrazne menšiu pohybovú aktivitu. Požiadavky na kvalitu a kvantitu krmiva sa výrazne menia v posledných 3 - 4 týždňoch brezosti, keďže vtedy dochádza k dynamickému vývinu plodu. Vtedy je čas na výraznejšie zvýšenie dávky krmiva pre brezé prasnice. Druhá možnosť je, ak v týchto týždňoch prikrmujeme prasnice koncentrovanejším krmivom v menšej dávke. Pomôžeme tým chudším prasniciam, prasniciam s menším telesným rámcom a prasničkám, pre ktorých by bol problém prijať 3,6 – 3,8 kg krmiva.
Výlučne iba správnym kŕmením vieme dosiahnuť, aby prasničky pripúšťané v 110-120 kg ku koncu brezosti nevážili viac ako 170 - 180 kg, tj. aby úžitkový prírastok nebol vyšší ako 40 –50 kg a zvyšok z rozdielu váhy by mal tvoriť plod.
V chovoch je zaužívanou praxou uniformné kŕmenie prasníc rovnakou kŕmnou dávkou bez ohľadu na ich telesnú kondíciu. Bežne prikrmujeme 2,2 –2,3 kg šrotu na kus a deň vo vlhčenom alebo mokrom kŕmení s obsahom 13% bielkovín. Touto metódou neberieme ohľad na skutočnú potrebu prasnice, ktorá závisí aj od veku prasnice, keďže vekom sa znižuje vlastný prírastok prasnice, a tým aj z krmiva zužitkuje čoraz menej na tento účel. Oproti tomu vekom rastie hmotnosť prasnice, takže na záchov organizmu potrebuje viac energie a živín. Pri určení dávky pre prasnú prasnicu musíme zohľadniť aj jej kondíciu, ale nikdy nekŕmme viac ako 3,2 kg a menej ako 2,2 kg, aj keď je prasnica chudšia resp. tučnejšia. Nezabudnime na fakt, že prasnica počas prasnosti si musí vytvoriť aj rezervy tuku, ktoré následne zúžitkuje počas dojčenia. Keď máme celé stádo pretučnené, musíme získať chovnú kondíciu čo najskôr naspäť, správnym nastavením kŕmnych dávok a prikrmovaním to môžeme dosiahnuť za jednu obrátku, nesnažme sa o to za jeden mesiac. U tučných prasníc vylúčme ad libidné kŕmenie, obohaťme ich krmivo balastnými zložkami, zabránime tým k rastu tukového tkaniva.
Nároky brezej prasnice na energiu výrazne ovplyvňuje aj teplota prostredia, každý pokles teploty o 1 'C zvýši spotrebu energie o 3%.
Ako základným pravidlom môžeme napísať: prasnice musíme kŕmiť na základe ich kondície, veď tá nám ukazuje, že zviera má aké zásoby energie. Kŕmenie na základe kondície je zásadne ľahšie v chovoch s individuálnym chovaním prasníc. Pri skupinovom chovaní výsledok môžeme dosiahnuť, keď po pripustení prasnice zoskupíme na základe ich kondície. Krmivo prasných prasníc by nemalo obsahovať viac energie ako 12,8, max. 13,0 MJ, malo by byť bohaté na vlákninu /jačmeň, otruby, kŕmna múka/, neobsahovať viac ako 45% kukurice, keďže kukurica je chudobná na vlákninu, zato relatívne bohatá na energiu. V prípade, že krmivo obsahuje požadovaných 12,5 – 13,0% NL, dodávanie extra lyzínu nie je žiaduce.

Kŕmenie dojčiacich prasníc
Dojčiaca prasnica s dennou produkciou 5-7 kg mlieka stráca obrovské množstvo energie, bielkovín a minerálnych látok. Dojčiaca prasnica z prijatého krmiva musí pokryť nielen vlastnú potrebu, ale aj potrebu vrhu, čo je trojnásobok samotnej potreby prasnice. Spotreba krmiva na pokrytie celkového množstva energie by mala byt 6-8 kg, ale také množstvo vo väčšine prípadov prasnica nie je schopná prijať, preto zužitkuje vlastné rezervy, čo sa prejaví na kondícií samotnej. Príjem krmiva po prasení sa postupne zvyšuje a dosiahne max. 5-8 kg/kus/deň. Pri správnej výžive prasnica ani neschudne, ale ani nepriberie. Nadmieru schudnutá prasnica buď sa následne po odstave vôbec nehúka alebo so značným oneskorením, čo nám spôsobuje stratu. V prípade správneho kŕmenia dojčiacich prasníc po odstave sa prasnica húka na 4. až 8. deň.

Kŕmenie brezých prasníc
Kŕmenie tejto kategórie prasníc delíme na 2 fázy: 1.-fáza prípravy na pripustenie a 2.-fáza do zistenia prasnosti. Počas prípravy na pripustenie našim cieľom je vylepšenie kondície prasnice, čím dosiahneme lepší zdravotný stav pohlavného ústrojenstva, zlepší sa priebeh ovulácie, zvýši sa počet zdravo implantovaných zygot v maternici, čiže sa zvýši aj počet narodených ciciakov. Na tzv. flushing dávnejšie bolo zaužívané kŕmiť 2,5-2,8 kg, pri terajšej genetike to je 3,0-3,5 kg, pričom 3,5 kg znamená ad libidum kŕmenie bez obmedzenia na obdobie flushing-u. Najsprávnejšie je, ak sa kŕmna dávka výraznejšie nelíši do zistenia prasnosti od krmnej dávky do pripustenia.

Na záver:
Prasnice kŕmme tak, aby zbytočne nepretučneli, ale aby mali stále svoju odporúčanú chovnú kondíciu, prípadne do 10% pod alebo nad štandardom. Dosiahneme tým pravidelné zabrezávanie okolo 80-90%, životaschopné ciciaky, vysokopočetné vrhy, obrátkovosť stáda 2,2-2,3 a obnovu stáda nad 30%.